Údaje z elektronických komunikácií by sa mali považovať za dôverné. Znamená to, že každý zásah do prenosu údajov z elektronických komunikácií, či už priamo človekom alebo prostredníctvom automatizovaného spracovania prístrojmi, ku ktorému dôjde bez súhlasu všetkých strán komunikácie, by mal byť zakázaný. Zákaz zachytávania údajov z komunikácií by sa mal uplatňovať počas prenosu údajov, t. j. až do prijatia obsahu elektronickej komunikácie určeným adresátom. Zachytávanie údajov z elektronických komunikácií sa môže vyskytnúť napríklad vtedy, keď iná osoba, ktorá nie je stranou komunikácie, odpočúva volania, číta, skenuje alebo ukladá obsah elektronických komunikácií alebo s nimi súvisiace metaúdaje na iné účely, než je výmena komunikácií. K zachytávaniu údajov dochádza aj vtedy, keď tretie strany monitorujú navštívené webové lokality, načasovanie návštev, interakciu s inými osobami atď. bez súhlasu príslušného koncového používateľa. S technologickým vývojom sa zlepšujú aj technické možnosti zachytávania údajov. Môže ísť o inštaláciu zariadení, ktoré zhromažďujú údaje z koncového zariadenia v cieľových oblastiach, ako sú takzvané IMSI (medzinárodná identifikácia mobilného účastníka) catchery, programy a metódy, ktoré dokážu napríklad tajne monitorovať zvyky pri prehľadávaní webu na účely vytvárania profilov koncových používateľov. Medzi ďalšie príklady zachytávania údajov patrí zachytávanie údajov informačného poľa alebo údajov o obsahu z nezašifrovaných bezdrôtových sietí a smerovačov vrátane zvykov pri prehľadávaní webu, bez súhlasu koncového používateľa.